Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Dysplázia bedrových kĺbov

15. 2. 2008

 

Obrázok

Dysplázia bedrových kĺbov je jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení pohybového aparátu psov.

Čo je to dysplázia bedrových kĺbov?

Je to dedične podmienená vývojová anomália bedrových kĺbov, vyskytujúca sa u psov všetkých plemien, charakterizovaná ireverzibilnými zmenami kĺbovej jamky a hlavice stehnovej kosti, ktoré sú príčinou následnej artrózy, subluxácie až luxácie (vykĺbenie). Negatívne ovplyvňuje pohyblivosť, vytrvalosť v neposlednom rade tiež pracovné využitie.

Aká je stavba bedrového kĺbu?

Bedrový kĺb slúži na pripojenie kostry voľnej panvovej končatiny k psovej kostre. Pri normálne vyvinutom kĺbe zapadá hlavica stehnovej kosti (femuru), do kĺbovej jamky (acetabula), ktorá je súčasťou kostry panvy a má miskovitý tvar. Keďže kĺbová jamka ma menší plošný obsah ako hlavica femuru, je pri svojom obvode doplnená chrupavkovitým valom. Hlavica kosti sthenovej má pologuľovitú kĺbovú plochu, ktorá je na vnútornej strane pri vrchole prerušená drobnou jamkou, z ktorej odstupuje krátky oblý väz spájajúci hlavicu femuru s kĺbovou jamkou. Tak ako u každého iného kĺbu je spojenie tvrdých častí spevnené priestranným kĺbovým púzdrom. To odstupuje z väzivového okraja kĺbovej jamky a pripája sa na kŕčok stehnovej kosti. Pohyby, ktoré sa dajú v tomto kĺbe vykonávať sú natiahnutie a ohyb. Ostatné pohyby obmedzuje mohutná svalovina a zábranné väzy.

Na RTG snímku normálne vyvinutého kĺbu môžeme vidieť ideálne pologuľovitú hlavicu stehnovej kosti, uloženú z dvoch tretín v primerane veľkej kĺbovej jamke. Spodný okraj kĺbovej jamky je rovnobežný s okrajom hlavice. Kĺbová štrbina, ktorá vzniká medzi acetabulom a hlavicou kosti stehnovej je úzka.

Pri postihnutí bedrového kĺbu vývojovou vadou (dyspláziou) dochádza k zmenám, ktoré môžeme rozdeliť na: primárne a sekundárne.

K primárnym zmenám patrí: plytká kĺbová jamka a čiastočné až úplné vykĺbenie. V priebehu vývoja sa k nim pridávajú zmeny druhotné, ako sú: výrastky v okolí kĺbu, tvarové zmeny hlavice kosti stehnovej a iné. Aby sa dali tieto vady objektívne posúdiť a porovnávať, boli vypracované mnohé metódy na jej hodnotenie. U nás sa za základ pre posudzovanie RTG snímkov na dyspláziu bedrových kĺbov vybrala norma so smernicami FCi podľa Dr. Norbergera. Podľa nej rozoznávame: negatívny nález a štyri stupne dysplázie, od prvého ľahkého až po štvrtý, ktorý je v podstate už vykĺbenie - luxácia bedrového kĺbu.

Aké vývojové anomálie môžeme pozorovať pri jednotlivých stupňoch dysplázie (stručná charakteristika)?

 

Prvý stupeň - uloženie hlavici stehnovej kosti v acetabule je normálne, nie však ideálne; pologuľovitá, kĺbová štrbina je nepatrne širšia a na spodnom okraji kĺbovej jamky a hlavici stehnovej kosti sa nachádzajú malé tvarové zmeny.

 

 

Druhý stupeň - hlavica je nepatrne vykĺbená, nie je ideálne pologuľovitá a má náznak kužeľovitého tvaru. Kĺbová štrbina je širšia. Spodný okraj kĺbovej jamky s okrajom hlavice sa zreteľne rozbieha k pozdĺžnej osi panvy.

 

 

Tretí stupeň - ide o čiastočné vykĺbenie. Vidieť už na prvý pohľad výrazné tvarové zmeny, ako sú kužeľovitý tvar hlavice femuru a široká kĺbová štrbina. Kĺbové plochy nie sú hladké, dochádza k tvorbe kostných výrastkov. Vidieť už výrazné zmeny vznikajúce v dôsledku počínajúcej deformačnej artrózy.

 

 

Štvrtý stupeň - ide o výrazné vykĺbenie, kĺbová jamka je takmer rovná, vznikajú výrazné tvarové zmeny.

 

Dysplázia bedrových kĺbov sa röntgenologicky vyhodnocuje po dovŕšení veku 12 mesiacov. Toto ochorenie sa vyvíja pomaly a v dvanástich mesiacoch sa predpokladá ukončenie vývoja bedrového kĺbu. Táto hranica dokončenia vývoja je len priemerná, lebo vývoj je ukončený u niektorých plemien, resp. v niektorých líniách omnoho neskôr. Preto by bolo lepšie robiť RTG diagnostiku tohto ochorenia až vo veku 24 mesiacov, prípadne robiť kontrolné vyšetrenie opakovane vo vyššom veku t.j. medzi 3 až 4-mi rokmi života. Z hľadiska organizovania chovu, resp. chovnej selekcie, bolo rozhodnuté robiť vyšetrenie od veku 12 mesiacov.

Aké sú príznaky ochorenia?

Príznaky ochorenia sú rôzne podľa veku psa a mnohých iných faktorov. Veľmi často - hlavne u starších psov - sa stáva, že RTG nález nie je v súlade s klinickým nálezom, t.zn. že stupeň poškodenia kĺbu (stupeň dysplázie) sa neprejavuje vždy adekvátnymi klinickými zmenami popisovanými nižšie.

Na dyspláziu musíme myslieť už pri 4 - 6 mesačných mladých psoch, ktorí sú v dobrom výživnom stave, málo temperamentné, často ležia a rýchlo sa unavia. Majú kymácavú chôdzu, prípadne na niektorú panvovú končatinu krívajú. Nedobre znášajú záťaž pri výcviku alebo tréningu agility. U starších psov sa často stretávame s tým, že pes s veľmi vážnymi zmenami v kostných častiach kĺbu sa pohybuje bez vážnych ťažkostí, dokonca znesie úplné avšak krátkodobé zaťaženie výcvikom a je schopný podať vrcholový výkon. Tiež naopak, pes s ľahkým stupňom môže prejavovať výrazné poruchy v mechanike pohybu.

Z klinických príznakov veľmi často pozorujeme slabé krívanie, ktoré je výraznejšie po pokoji. Pes, ktorý dlhšie odpočíva, hlavne po predchádzajúcej väčšej záťaži, sa len ťažko dvíha a trvá mu dosť dlho, kým sa rozchodí. Pes postihnutý dyspláziou nerád prekonáva prekážky. Má tendenciu sa im vyhýbať. Pri postihnutí vyšším stupňom dysplázie neznáša celodenné zaťaženie výcvikom, opakujúce sa niekoľko dní po sebe. dajú sa vo výcviku používať, ale treba s ich pohybom a chuťou správne hospodáriť. Vyhovuje im kratšie intenzívne zaťaženie. Treba sa vystríhať dlhodobým behom pri bicykli a častým cvičeniam na prekážkach. Nežiadajme od takého psa časté a rýchle zmeny pohybu, a to nielen prudké zastavenie po rýchlom behu do sedu, ale vystríhajme sa aj rýchlym zmenám smeru pohybu. Nie je vhodné robiť dlhé stopy v členitom teréne. Rozhodne sa neodporúča zaradiť ho do prípravy, resp. zúčastňovať sa pretekov v agility. Najlepšie pre takéhoto psa spravíme, ak ho z výcviku úplne vynecháme a bude nám len príjemným spoločníkom na vychádzky do prírody.

To, že sa rôzne stupne dysplázie prejavujú u psov rôzne, je vo veľkej miere ovplyvnené aj ich povahou, vrodeným temperamentom, chuťou pracovať, chuťou vyhovieť povelu svojho psovoda a tiež ich vekom.

Ak pozorujeme prejavy psa pri pohybe, zistíme, že postihnuté psy "rýchlejšie starnú". Pes postihnutý dyspláziou potrebuje omnoho dlhší čas na regeneráciu svojich síl po tréningu ako pes zdravý. Skúsenosti ukázali, že pes s ťažkým stupňom dysplázie vydrží behať, ak ho k tomu nútime, aj celý deň a pritom nemusíme na ňom pozorovať únavu ani krívanie. No takýto pes sa dostane do krízového obdobia, ktoré môže nastať až po 2 - 3 dňoch. Pes pôsobí na nás dojmom lenivého, je ospalý, nechce sa mu vstávať, je bez chuti k práci, môže aj krívať. Prejavuje nechuť k niektorým cvikom. Dlho trvá kým sa rozbehá.

Z týchto dôvodov sa veľmi často stáva, že dysplázia býva príčinou nestabilného výkonu psa, že i pri správnej metodike nedosiahneme stabilný výkon.

Avšak nie vždy pes, ktorý trpí takýmito príznakmi, je postihnutý dyspláziou bedrových kĺbov.

Aká je terapia?

Toto ochorenie sa liečiť v pravom zmysle slova liečiť nedá. Ne zníženie bolestivosti a pohybových ťažkostí bola pokusne vypracovaná chirurgická metóda - pektinectomia. Ide o preťatie m. pectineus (svalu), ktorý patrí k priťahovačom na mediálnej (vnútornej) strane panvovej končatiny. Tento chirurgický zákrok bol skúšaný u psov vyradených z výcviku pre služobné potreby. Nie vždy priaznivý výsledok bol trvalý.

Ďalšie možnosti chirurgického riešenia problému sú endoprotéza - náhrada bedrového kĺbu, prípadne decapitácia capitis osis femoris, čiže odstránenie hlavice stehennej kosti.Šľachový a svalový aparát v tejto oblasti umožňuje udržanie stehennej kosti v takej polohe, že pohyblivosť panvovej končatiny po takomto zákroku je vyhovujúca.

Ďalšia možnosť riešenia problému dysplázie bedrového kĺbu je umožnená momentálnou dostupnosťou kvalitných chonroprotektív (prípravkov na liečbu kĺbov - najmä chrupaviek) na našom trhu. Ide o prípravky CHASSOTON 4% gran., CANIVITON High Density tbl. a CANIVITON FORTE 10 gran. a CANIVITON FORTE 30 gran. od švajčiarskej firmy CHASSOT. Účinnosť oboch prípravkov zvyšuje súčasné používanie prípravku DERMANORM olej / kapsle, taktiež od tejto firmy.

CHASSOTON 4% gran. - prípravok obsahujúci extrakt z novozélandských mäkkýšov Perna Canaliculus má najvyšší účinok v akútnej fáze traumatizácie kĺbu, v iniciálnom štádiu bolesti. Slúži na opätovnú obnovu kĺbovej funkcie, zníženie zápalovej reakcie a zlešenie regeneračného procesu chrupavky. Tento efekt sa zvýši súčasným podávaním nenasýtených mastných kyselín omega 3 (prípravok DERMANORM olej / kapsle), ktoré zbrzdí syntézu protizápalových prostaglandínov a leukotriénov, ktoré zodpovedajú za zápalovú reakciu.

CANIVITON - obsahujúci polysulfátové glykosaminoglykany, sa používa pri neinfekčných traumatických poškodeniach kĺbových funkcií. Brzdí enzýmy poškodzujúce chrupavky. Je veľmi účinný pri liečbe všetkých degeneratívnych kĺbových ochorení (artrózach) aj svojim stimulačným efektom na syntézu chrupavky. Zabezpečuje mechanickú pružnosť a schopnosť záťaže chrupavky. Jeho podávanie musí byť dlhodobé - niekoľko týždňov až mesiacov. Bol dokázaný jeho veľký význam v profylaxii vzniku dysplázie bedrových kĺbov u mladých psov, kedy zamedzuje vzniku tohto ochorenia u psov so sklonom k ochoreniu na dyspláziu, ako aj v prevencii vzniku stareckej artrózy.

Koncept pre úspešnú terapiu degeneratívnych kĺbových ochorení pozostáva z krátkodobého podávania prípravku s obsahom extraktu z novozélandských mäkkýšov a s nenasýtenými mastnými kyselinami - cca 2 - 4 týždne, a potom by malo nasledovať dlhodobé podávanie prípravku s chondroitinsulfátom - min. 100 dní.

V chove sa nesmie zabúdať, že aj napriek tomu, že dnes už dokáže veterinárna medicína riešiť problémy dysplázie bedrových kĺbov, treba s touto chorobou bojovať naďalej aj na poli genetiky.

 
Reklama